Zmenila som sa..

20. listopadu 2012 v 16:30 | Lu |  Diary
Bohužial k horšiemu. Už mi úplne j*b* na mozog. Zase som dostala nervy. Namýšľam si. Hnevám sa, že mi nikdy nič nevychádza ako ja chcem. Že stále sa mi dostane dačo medzi to. Že stále keď niekde chcem ísť s tomášom, tak on nevie byť tu so mnou a normálne so mnou niekde ísť, pretože buď nemá auto.. alebo ja už ani neviem čo, proste stále dačo.
Dostanem nervy, už aj z nudy mi možno takto prepína, keď sa mi niečo nepáči nahnevám sa, a inak ako plačom to zo seba dostať neviem. Neviem či je to tým obdobím, jeseňou, počasím, alebo nebodaj od tabletiek, ale totálne mi je na nič. Nemyslím fyzicky, to je našťastie všetko v poriadku. Doma z nudy mi už šibe. Šibe mi z toho, že sa mi nič nedarí, že na všetko kašlem alebo naopak všetko riešim a prežívam ako koniec sveta. Neviem čo už mám so sebou robiť, začínam byť agresívna, keď ma niečo naštve, schytal to už aj počítač, zo dve rany, minule som tak vybehla na tomáša až mi toho prišlo ľúto, že ako sa k nemu občas správam. Stále si poviem, že si to zaslúži. Možno. z jednej stránky, to čo všetko sparvil. ale veď aj ten chlapec nemôže za to, že dakedy sa mu nedá ku mne prísť, ja si potom domýšľam kadečo, a tak podobne, aj on potebuje vedieť, že ho mám rada.. ale nie ja stále doňho zabrdam, nadávam, kričím, hnevám, zazerám naňho. Čo si on potom musí myslieť. Mala by som sa zamyslieť, aké by to bolo pre mňa, keby bol taký.


Moja vlastná mama sa ho zastala a povedala mi, že by ma ten chlapec nosil na rukách, tak ma má rád. Že ma raz kopne do riti, keď budem taká k nemu. Ale mala som vtedy na to dôvod, proste ma zas naštval a tiež nejaký rešpekt čakám aj ja od neho. Tak prosím, nech sa do toho nikto nestará a mami ty už vôbec nevieš čo on porobil, aké somariny, kolko krát ma sklamal, ublížil, kolko krát som kvoli nemu plakala a chcela ho nechať. tak keby si všetko vedela, neviem neviem či by si sa ho tak zastala. to len kvôlu tomu, že vy všetci fajčíte, poviete mi, ty nevieš aké to je, nechaj ho.. ale ja to neznesiem, nepovedala som že nech prstane fajčiť, len sme sa na dačom dohodli a keď nie tak ani ja nebudem poslúchať. a može si cirkusovať kolko chce.
dakedy to bolo také iné. niečo mi chýba a ja neviem čo. hocikedy sa rozplačem. ja viem že sa to nemá, a hlavne nie pri chlapcovi.. občas hej, ale nie tak často, ved si o mne pomyslí, že stále iba plačem, že to zneužívam. ale to nie je pravda, ja proste neviem čo sa so mnou deje. čím to je. proste radšej nech ma nikto neserie, lebo potom neviem čo so sebou. a stačí hocijaká maličkosť, blbosť.. ja si také veci všímam. mali by si aj iní. (nie vy)
kde sú tie časy, keď som mala všetko v ----, nič ma netrápilo, žila som si, aj keď to nebolo niečo extra, ale teraz neviem čo sa so mnou stalo. všetko beriem tak zle. všetko čo nieje tak ako chcem ja. a idem vraždiť. keby sa to ale stalo občas, no stále niečo. nespolahlivosť.

viem, že píšem hore dole, blbosti, raz o jednom potom o druhom, ale musela som to so seba nejak dostať po tom plači. chcela som ísť pozrieť s ním nejaké okuliare konečne. ale ako, ked tu nieje.. celý den je mizerný, nudný.. ani v škole som nebola, čakám, že aspon príde skôr, a ešte stále tu nieje. a vždy a vždy sa niečo nájde, čo mi sakra do*ebe náladu. a potom prečo som taká odporná? zaslúžiš si. stále robíš niečo iné než by si mal a robíš to čo by si nemal. ja neviem kde máš rozum, či ty vobec aj rozmýšlaš. no píš si, že ked sa nespamätáš, tak ja ťa kopnem do riti. verím, že ma má on rád. snaží sa. nemôžem povedať, že by mi spravil niečo zlé. sem tam sa mu podarilo spraviť sprostisti, ktoré nemal. ved každý robí chyby. ale za tú dobu čo sme spolu si už mohol prísť na to, čo chcem a čo nechcem, čo od teba čakám a čo nie. tak sa prosím uvedom, a správaj sa ku svojej dievke tak, aby bola konečne šťastná. snažíš sa o to, želáš si to, no prečo stále spravíš niečo čím si to dojebeš na celej čiare. no prečo? nechápem ťa dakedy vôbec.

horší sa mi nálada, pred pár dňami sa mi zhoršil vzťah medzi mnou a bratom, čo som na to ani len nikdy nepomyslela, tak sme mali dobrý vzťah ku sebe, jemu zas nikdy úplne dôverovať nebudem, mama sa zastane skôr jeho ako mňa a to už je čo pvoedať, len kvoli takej blbosti, kazia sa mi známky, flákam a ospravedlnenky si píšem sama, čo sa nesmie, mama keď uvidí vysvedčenie asi ju trafí šlak, nejde ani tak o známky, tie opravím hocikedy, len ked zbadá hodiny... ojojoj. ale aspon že teraz behám vela po doktoroch, to vykryjem... ide to so mnou dole vodou. začínam nikomu neveriť. pochybujem aj o vlastnej rodine. mám také chvíle keď ma nič netrápi, no potom príde jedna maličkosť a tá ma zmení z minúty na minútu. som úplne iná ako dakedy. pesimistickejšia. horšia. nechápem sa. akoby ma niekto psychicky ničil. vkuse som unavená. nevládzem so sebou. bolí ma chrbát vkuse. a čím dalej to je tým horšie. neviem čo spraiť, aby som sa dala dokopy. či to mám skúsiť sama alebo s niekým niečo nové. pomohlo by mi to. ale čo vymyslieť? ako? keď sa stále niečo dokašle. nedá sa proste nič. nič.

Vaša deprimovaná, pesimistická, precitlivená Lu.
Aspoň vy sa majte dobre.
 


Komentáře

1 Kykyňa Kykyňa | Web | 20. listopadu 2012 v 17:53 | Reagovat

Môj osobný názor je, že buď je to len súčasťou puberty, lebo tvoje hormóny sú niekedy skrátka "horšie" ako v iný vek a iné obdobie. A tiež sa môže stať, že ti to bude trvať tak dlho, že sa nenaučíš ovládať svoj hnev a potom ťa z toho tak je*ne ako mňa ;)

Na tvojom mieste by som sa už dávno rozišla s tvojim chalanom, ale je to tvoj život, tvoje "šťastie", vynalož si s tým tak, ako sama uznáš za vhodné. Niekomu ako tebe by to možno tak vyhovovalo, to jeho správanie, lebo doteraz si s tým dokázala žiť i keď ťažko. Láska prináša obetu, ale aby ti z niekoho kvalitne je*lo je príliš. Tiež máš len jedny nervy. A ak len pekne bozkáva a zabudne na tvoje narodky... sama si premysli, čo je pre teba dôležité ;)

Veľa šťastia.

2 tajomna tajomna | Web | 21. listopadu 2012 v 10:56 | Reagovat

a ja som v tomto taká istá...aj ked sa to snažím obmedzovať ono to nejde..poviem si vždy,že už budem dobrá a aj tak budem zas domýšľavá!!

3 Dollie Dollie | Web | 22. listopadu 2012 v 21:44 | Reagovat

ja mám v poslednej dobe tiež také zvláštne obdobie ... neviem možno to bude len strachom žeby sa niečo dojebalo alebo neviem ale tiež si vždy nahováram somariny,vytočí ma každá somarina a občas sa správam dosť protivne :( ale ja dúfam a ešte stále verím v to,že to je len blbé obdobie a že ma to časom prejde

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.