14. Marec

14. března 2012 v 12:00 | Lu |  Diary
Napíšem jeden článok týždenne a aj to píšem len denník. No čo už. Už to nie je ako dakedy. Chodím sa sem len vyspovedať.

Konečne som sa vyspala. Ako dobre, že sú tie matury. Zatiaľ, keď už ja budem maturovať nebudem z nich taká nadšená. No to je ešte ďaleko, ale všetko sa rýchlo blíži. A tak sa dnes už pustím do učenia sloviny. Písomku nemám napísanú a už zajtra na 4. hodine ju musím napísať. Takže dopíšem článok a počítač nechám bokom.

O 12tej príde švagriná. Ja si pôjdem umyť vlasy, ďalej sa učiť a keď vyschnú tak cestou k bratovi skočím do lekárne. Musím nejak presvedčiť brata, aby sme šli na Kurinec. Nech mi dá šoférovať auto. Ešte som nejazdila, chcem to vyskúšať. Ale mám taký pocit, že sa mu nebude chcieť. :( Tak si aspoň pozriem nejaký film a pôjdem zas domov. Chcela by som ešte skočiť troška von s Maťom.

Tomáš maturuje. Dúfam, že to zvládne, pretože sa skoro vôbec neučil. :D Včera im matury trvali do pol 4. Po škole mal ísť ku starkej do Revúcej. Cesta tam trvá len hodinu a niečo. Takže sme sa zas neboli spolu a pravdepodobne nebudeme ani dnes, pretože mám toho už veľa naplánované. A čo? Mám toľko vecí, ktoré mi vadia, ale toľko, že si možno pomyslíte, že sú to úplné somariny, ale mňa to totálne štve. A takto to ide takmer každý každučký deň odkedy sme spolu.

"Keď nebudeš mať čas na osobu,ktorá ti je blízka,potom sa nesťažuj,že odišla..."

Stále sme spolu len každý druhý deň, pretože on musí ísť ku starkej, musí doma pomôct, musí ísť domov, musí otcovi dať auto, musí ísť s ním do firmy robiť. Cez víkendy väčšinou vôbec niesme spolu, pretože on buď čaká na auto, kým mu otec príde domov a príde len po tretej, štvrtej na dve tri hodinky. Mne to nestačí. Keby nemal auto, neprišiel by vôbec? A busy a vlasy neexistujú? Nestojím mu ani za to, že by prišiel raz vlakom? Alebo sa vyhovorí, že vlaky nejdú, dobre už také výhovorky. Pravdaže idú, a nie jeden. To som si už zistila. Vždy ale vždy sa niečo nájde, prečo nemôže byť so mnou. A nepovedzte mi, že vás by to nesralo, keby máte niekoho s kým chcete byť každý deň a on nemá čas, pretože stále niečo musí robiť. Dobre pochopila by som keby raz-dvarazy do týždňa, ale nie každý druhý deň. Ja už neviem čo mám robiť. A keď mu na to niečo poviem, dostanem také odpovede, že mi ide rozum zastať. Že on za to nemôže, že ma ľúbi alebo pri najlepšom už bolo aj také, mi napísal, že nech ho nechám. Už sa mi zdá, že to tak chce, alebo ja neviem. Dobre nemôže za to, ale to, že mi napíše, že ma ľúbi tým to nevyrieši. Keby to aspoň nejak dokazoval. Ale nič.
Veď aj predvčerom, keď konečne raz prišiel za mnou v škole, aj to s Andrejom lebo som mu dala USB kľúč, sám od seba by asi neprišiel. Boli tam asi minútku. Len čo som zbehla pre kľúč, dala ho Andrejovi, Tomáš si tam kecal s ním a ja s Naty. Keď prišiel ku mne, spýtal sa ma len či sa hnevám, povedala som mu, že hej. Nedal mi ani pusu, ani sa ma len nedotkol, ani to nejak neriešil, proste postál tam ešte pár sekúnd a odišli.

Alebo aj včera prišiel na net po maturách, povedal mi, že musí ísť ku starkej. Dobre beriem. Ale potom načo píše, že príde a pokecáme večer. Prišiel na 10 minút a odišiel bez slova. Aspoň ahoj idem preč. Ale vôbec nič. Ja ho nechápem. Totálne ho nezaujímam alebo čo? Už neviem čo si mám myslieť. A keď to ide takto denno-denne. Vy by ste si čo už mysleli na mojom mieste?

"Koho zaujímaš, ten ťa hľadá... Kto ťa chce vidieť, ten si nájde čas... Kto ťa chce počuť, aspoň ti zavolá... Všetko ostatné sú len výhovorky.."

A aj keď už je na nete, píšeme si. Tie odpovede niekedy jednoslovné. Sám od seba by nič nepovedal, nenapísal, nespýta sa skoro nič, jedine čo robím. Ale že by začal o niečom hovoriť, bez toho, že by som sa ho furt niečo ja pýtala, tak to nie. Veď komunikácia je základ. Zas nevravím, že sa nerozprávame. Rozprávame, ale keď už dvaja sú spolu, mali by kecať nonstop. A potom sa čuduje, keď idem von s niekým iným, kto má čas.
Včera večer keď po tých 10 minútach odišiel a nevrátil sa napísala som mu takú správu. Proste som to nevydržala, a keď mi na to odpovie jednoslovne, alebo mi napíše že ma ľúbi tak ja už na to nemám slov. Mňa to už nebaví, že ja ho tu stále čakám na nete, keď už s ním nemôžem byť a on takto. Aj ja budem tak robiť ako on, budem mať všetko na háku. Keď chce byť so mnou, nech príde za mnou v škole. Nebudem chodiť na facebook. Alebo sa dám OFF preňho. A nech sa hnevá koľko chce.

Ja s ním chcem byť, a nie každý druhý tretí deň. Stále. On mi povie tiež to isté, no ale nič preto neurobí. Keď tak veľmi chce byť so mnu, čo za mnou nepríde? Alebo čo sa nepríde aspoň dohodnúť, že poobede ideme von. Kebyže neexistuje fcb ani by sa neozval. Volať mu tiež nebudem, stále ja. Nech si aj on dobije kredit a nech volá aj on mne. Ani ja nie som banka.

Sú to také veci, niektoré maličkosti, ale proste mne to tam chýba. Keď nevidím, že sa o mňa snaží, že chce byť so mnou. Aspoň chvíľu.

Včera mi kamarát poradil, nech si vypnem mobil na celý deň, že hned bude iný. No pochybujem o tom. Možno v ten deň a potom bude všetko tak ako bolo. Ale tak skúsim to. Už mám mobil vypnutý, na fb ani nejdem. Bola som u Naty požičala som si od nej nejaké knihy aspoň budem čítať a nebudem zabitá pri nete, a čakať ho tu ako blbá, keď on aj tak nepríde.

Ja už neviem čo mám urobiť. Či byť k nemu lepšia, či horšia. Nepáči sa mu ani jedno. Darmo mu hocičo poviem, kašle na to, povie mi, že ma ľúbi, že on za to nemôže a takéto.

Veď aj keď ho prezváňam a neodzvoní, potom príde na net, spýtam sa ho kde má mobil. V aute. Jasné, vždy si ho zabudne v aute. To už ako naschvál. A keď už je neskoro a nahnevám sa za niečo, potom už prezváňa.

Nechcem nič viac, len aby sa troška zaujímal o mňa, aby smo vedela, že ma ľúbi, nech to nejak dokáže. Aspoň tým, že príde za mnou, že bude si so mnou asoň písať keď nemôže byť so mnou a nie on buď odíde bez slova, alebo mi napíše, že ide spať, alebo ide s kamarátmi.
A mám tiež "rada" keď mu niečo napíšem a on hneď že ide preč. Namiesto toho, aby sme to riešili radšej chce odísť, lebo on sa nechce hádať. Ale kto sa háda? Kľudne si tom pokecať.

Ja neviem. Budem taká ako on. Budem si robiť čo chcem, nebudem ho čakať, príde kus na net a odídem pozerať telku alebo spať. Ja unavená som na fb, lebo si sním chcem písať, ale on by to pre mňa nespravil. Keď chce odísť ja mu napíšem, nech ešte trocha ostane, no ja som to od neho ešte nikdy nepočula. Neviem načo vlastne so mnou je? Čaká na to kedy sa s ním vyspím alebo čo? Neviem čo si o tom už myslieť. Či fakt rozmýšľa nad tým, alebo ako to mám chápať. Proste neviem. Ale nech na to rýchlo zabudne, na takéto veci, keď sa takto správa a bude ďalej správať, tak to asi najlepšie nedopadne. Veď to skoro ako keby som ani v žiadnom vzťahu s ním nebola.

"Nikdy sa nespoliehaj na splnenie sľubov daných inými, ani nečakaj od nich žiadne prejavy lásky. Vyhneš sa tak väčšine citových zranení."

Tak riadne som sa posťažovala, prepáčte mi za to, nemuseli ste to ani čítať. Už dávno som asi neprišla s ničím pozitívnym. Už som premýšľala aj nad rozchodom, ale zase sa rozchádzať. Už chcem mať normálny vzťah. Ale zas nie takýto. :( A stále mi to len kazí náladu.

Jeho najčastejšie výhovorky, ktoré používa sú: musím ísť za starkou, musím ísť s ocom, nemám auto, vlaky nejdú, mobil som si zabudol! v aute (iste zabudol ako vždy), nešiel mi net, sestra bola na compe( tak čo nepríde skôr, keď vie, že sestra mu ide na net okolo ôsmej, potom už načo príde, keď musím ísť spať), mám ešte robotu, ale keď sa ho spýtam akú tak konkrétnu odpoveď nedostanem..a tak podobne.
 


Anketa

Preferuješ skôr Rock a Metal pred inou hudbou?

Áno
Nie

Komentáře

1 Kykyňa Kykyňa | Web | 14. března 2012 v 15:03 | Reagovat

Môj priateľ si dobije mobil raz za pol roka :D A furt mu musím volať ja z môjho a míňať, ale on sa snaží mi volať aj z bratovho čísla, takže to tak neberiem. Ani nie sme spolu každý deň, niekedy len v škole a aj to je strašne málo, lebo tam sa skoro nedá nič robiť, nie sme sami a tak..

Ale tak v každej láske sú nejaké nezhody, nejaké problémy. To k nej skrátka patrí. Treba byť trpezlivý.. lebo trpezlivosť ruže prináša ;) . A tiež ohľaduplný.
A nebuď taká ako on, aby si mu to vrátila. Prečo by si mala byť horšia ako on? Aby vedel, že ti tým ubližuje? To je zbytočné, chlapi tomu nerozumejú, im musíš povedať na rovinu a rázne. Žiadne takéto hry nevnímajú. Ja to už poznám ;)

Držím ti palce :) Uvidíš, všetko bude fajn, len tomu nechaj čas. A hlavne všetko potrebuje voľný priebeh(čo sa lásky týka).

2 Lu Lu | Web | 14. března 2012 v 16:34 | Reagovat

[1]: Tak ale určite sa snažil viac aspoň na začiatku vzťahu či?
No veď, nie sme spolu ale on aspoň v škole by mohol dojsť častejšie. Veď odkedy sme spolu bol za mnou asi tri razy.  A to sme v škole každý deň.
Proste stále sa vyhovorí na niečo alebo niekoho.
Z jednej stránky ho chápem, že má aj iné veci, ale zas nech sa pokúsi byť častejšie so mnou.

3 Kykyňa Kykyňa | Web | 14. března 2012 v 17:16 | Reagovat

[2]:
Ja keď som chodila s chalanmi zo školy a boli z iných tried, videla som ich raz za 2 týždne :D A aj to sme neboli nejako sami. To vieš, že mi to vadilo, ale vyčítať im to? Ešte odo mňa utečú za to, že od nich žiadam priveľa. A tak som ich nechala. Teraz je to už iné, nedá sa to ani porovnať.
Myslím, že ešte stále hľadáš princa na bielom koni, ktorý bude vedieť, na čo myslíš bez toho, aby si mu to povedala. Ale taký buď nikdy nepríde, alebo si naň musíš ešte počkať ;)
(Tým nechcem povedať, aby si si na tohto vykašľala) Ak pôjde na vysokú alebo robiť, tak verím tomu, že to bude ešte menej času s tebou. Ale to je už trochu ďaleká budúcnosť ;)

4 Ilma Ilma | E-mail | Web | 17. března 2012 v 0:45 | Reagovat

Na tohle asi dobrá rádkyně nebudu.
Možná to opravdu chce čas, ale z druhé stránky.. do kdy má člověk pořád čekat?!
PS: Ty citáty, jimiž jsi článek doplnila.. jsi skvěle vybrala a trefila ses do noty, jež zněla. Protože prostě jsou skvělý, bohužel pravdivý..

5 Lu Lu | Web | 17. března 2012 v 9:00 | Reagovat

[4]: No veď to ma štve, že dokedy to takto bude..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.