Som to ja alebo len množstvo mojich masiek?

5. prosince 2011 v 18:48 | Lu |  Témy
V dnešnej dobe, sa musíme veľmi snažiť, aby sme sa zapáčili iným ľuďom. Pretože každý má nejakú predstavu ako by mali vyzerať jeho kamaráti, ako by sa mali správať. No lenže, keď si zoberieme kde teraz žijeme, tak sa musíme ku každému človeku správať inak, aby sme s ním vychádzali. Pretože ak sa ku niekomu správaš pekne, hneď sa mu vtieraš. Ak niekomu povieš pravdu, a neznesie ju, otočí sa ti chrbtom a môžeš naňho zabudnúť. Ľuďom sa nikdy nič nepáči, ak to nie je pochvala.

Vezmi si situáciu, že chceš povedať svoj názor. Ak ľudia okolo teba majú iný názor než ty a vyklopíš ho pred nimi, hneď si o tebe pomyslia, že si čudný. O to horšie ak sú to tvoji kamaráti. Buď tvoj názor príjmu, buď ho začnú rozoberať a potom ho nechajú tak, alebo ťa kvôli tomu zaškatuľkujú a bavia sa ďalej a neberú ohľad na teba. To sú potom tí kamaráti v úvodzovkách, ktorých je v dnešnom svete až príliš veľa.
V tomto svete je všetko možné. Málokedy nájdeš osobu, ktorej môžeš povedať hocičo bez toho, aby si ťa premieravala od hlavy po päty, že či si normálny.

Niektorí nosia jednu masku, niektorí dve, tri, no možno existujú aj takí ľudia, ktorí majú pre každého inú masku. Niektorí sa správajú ku každému človeku rovnako. Niektorí, a možno aj ja sa správam ku každému človeku inak. Tak ako si to zaslúži, alebo tak ako sa on správa ku mne. Jedna maska - keď som s mojou najlepšou kamarátkou. Druhá maska - keď som s niekým koho mám veľmi rada, t.j. nejaký chlapec, ktorý sa mi páči. Tretia maska - pred rodičmi. Štvrtá maska - pred bratom. Piata maska - pred sestrou a takto by som mohla ešte vymenúvať aj dve hodiny.

Ale to už súvisí aj s tým, ku komu máme aké vzťahy, s kým sa poznáme dlhšie s kým kratšie, s kým si rozumieme a s kým nie, proste so správaním ku iným osobám.

Pretože.. S kamarátkou sa správam inak. Poviem jej čo chcem, ale niekedy som radšej ticho, pretože už sa mi nieraz stalo v jej prítomnosti, že som niečo povedala a určite nie každému dobre padne, keď ti povie jedno, dve slovká, ktoré ťa umlčia. A potom keď sa ťa spýtajú, či sa niečo stalo, povieš radšej nič, namiesto toho aby si povedal, že sa ťa trocha dotklo to čo povedal. Aj keď je to úplná somarina, na ktorú by som mala čo najrýchlejšie zabudnúť, ktorá možno ani nebola myslená zle. Ale určite by sa to ďalej rozoberalo, a šírilo ďalej, že tam ten a henten sa urazí za toto a hentoto.

S bratom sa správam tiež inak. Uvoľnene, vždy tak ako ja chcem, lebo sme si dosť podobní. Obidvaja sa niekedy správame ako zmyslov zbavení. :D

So sestrou sme sa trocha odcudzili odkedy sa presťahovala, tak s ňou sa už tiež neviem tak porozprávať ako s bratom. Cítim sa pri nej inak. Neviem sa pri nej úplne uvoľniť. Niekedy si pri nej pripadám ako cudzí človek. A s cudzími to mám s mojou povahou veľmi ťažké.

Preto ak chcem mať nejakých kamarátov, musím si ku každému vziať inú masku. Takú, ktorá vyhovuje tomu druhému. Ja viem, že by mali brať ľudia takú aká som. Ale prežila som si svoje na základnej škole. A viem, že ľudia, ktorí sú tichý, utiahnutý, samostatný si ťažšie hľadajú spoločnosť. Každý ho odstrčí a radšej zbehne ku niekomu, s kým sa zabaví. No ľudia by mali porozmýšľať, že aj v takých ľuďoch sa nájde odvaha, názory, ale musí byť vypočutý, musí cítiť a vedieť, že ku niekomu patrí. A tí jeho kamaráti by ho to mali naučiť. Byť odvážnejším, sebavedomejším a nebáť sa.

Aj ja som si povedala, že príchodom na strednú školu sa všetko zmení. Že sa ja zmením. A tak som si pricapila na ksich novú masku. Snažila som sa byť viac ukecanejšia, s každým sa dať do reči, poriadne vybavovať veci s učiteľmi či cudzími ľuďmi, cudzími spolužiakmi, novými kamarátmi. Ale pod tou maskou sa aj tak skrývalo to tichučké dievča.
Lenže tá maska na začiatku škol. roka mi pomohla. Získala som si pár kamarátov, s ktorými sa cítim akoby som ich poznala už pár rokov. A také vzťahy som nemala ani so spolužiakmi z bývalej školy, ktorých som poznala 9 rokov. Oni boli iní ako ja, kašlali na mňa preto, lebo som bola stále ticho, pozorovala som ich, počúvala a ledva čakala až konečne pôjdem domov.

No ale nikdy sa nebudem každému páčiť taká aká som. A to je horšie, že ani ja sama neviem aká vlastne som. Som to ja alebo sú to len moje masky? Pretože niekedy sa správam fakt ako idiot, ako malé decko, inokedy zasa ako človek, ktorý nemá zmysel pre humor, inokedy som fakt mimo a každý do mňa zapára. A ja potom neviem ako sa mám správať. Či ako ja? Alebo nabrať odvahu a postaviť sa tomu človeku alebo si dať na tvár masku. Každému pracuje mozog inak, každý si pomyslí niečo iné a mne naozaj ku šťastiu nič iné nechýba len to, aby si ostatní mysleli, že som hlúpe decko. :D


Možno som semtam odbehla od témy, ale nejak som sa rozpísala. Musíte ma brať takú aká som. :D
 


Anketa

Preferuješ skôr Rock a Metal pred inou hudbou?

Áno
Nie

Komentáře

1 fashionpleasure fashionpleasure | Web | 5. prosince 2011 v 19:05 | Reagovat

super článok ;-)

2 K. K. | 5. prosince 2011 v 19:05 | Reagovat

ahoj, můžu tě poprosit o ozdobu ? Zabere to jen pár vteřin a moc mi to pomůže...
http://vanocni.datart.cz/kristyna-n--si-preje-smartphone-nokia/
Děkuju moc, a sorry za reklamu... :)

3 MiScha MiScha | Web | 5. prosince 2011 v 19:05 | Reagovat

Pravdivé :)

4 Dana Svobodová Dana Svobodová | Web | 6. prosince 2011 v 15:05 | Reagovat

Ježíš tě dokáže od tvého trápení a masky osvobodit když ho nahlas vyznáš za svého Pána a spasitele a poprosíš o odpuštění hříchů tvůj život se změní. Poslechni si naše rádio Hlas http://radiohlas.cz/  Bůh ti žehnej

5 Cher Cher | Web | 6. prosince 2011 v 18:16 | Reagovat

Je idem na strednú až o rok... a tiež som si povedala že pár vecí zmením. Ale určite to nebude maska. Budú to veci, ktoré som vždy chcela urobiť, ale bez nového kolektívu a nezaujatých pohľadov to nejde. Veci ako napríklad byť odvážnejšia, sebavedomejšia (čo sa mi už plní), mať rada svoj nos :), a celkovo proste posilniť svoju osobnosť... byť rozhodnejšia a pod. veci. Ale rozhodne si nemyslím, že je dobré mať masku... aj keď to pomáha a robí to tak každý, každý sa snaží prispôsobiť nejakému "režimu" alebo čo... ale podľa koho alebo čoho sa vlastne riadime?

6 Lu Lu | Web | 6. prosince 2011 v 18:21 | Reagovat

[5]:veĽMI NáS  ovplyvňuje spoločnosť v ktorej sa nachádzame... a tak som to myslela aj ja, že sa zmením na strednej ako si to ty trz napísala, ale dlho mi to nevydržalo :)

7 Michelle Michelle | Web | 7. prosince 2011 v 12:10 | Reagovat

dokonalý lay:)

8 Taňúš Taňúš | Web | 10. prosince 2011 v 11:52 | Reagovat

Vau. Úplne som sa našla v tom článku. Ja.. Nemám slov..

9 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 2:30 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.